Multifocus parabola zabudovaná do fasády...
Naskytla sa mi príležitosť na malý experiment - zabudovanie paraboly do fasády.Dom bude zatepľovaný desiatkou polystyrénom.
Rozhodoval som sa medzi dvoma typmi parabol - toroid,alebo multifocus,keďže parabola bude zabudovaná "napevno" a výber sat. pozícií bude zabezpečený manipuláciou s konvertormi.Výber padol na multifocus.Na toroid som si netrúfol.
Stena,na ktorú bude parabola montovaná,by mala spĺňať jedno kritérium - mala by "smerovať" na juh (cca).
Parabolu je potrebné upraviť,v mojom prípade som vyhol dva plechy,na ktoré sa montuje úchyt na konzolu,do pravého uhla.Úchyt na konzolu som nepoužil.Celá parabola je uchytená(práve na tých vyhnutých plechoch) na jokloch(ja tam mám pásovinu,ale jokel je lepší) ukotvených do steny.Je potrebné mať priestor na uhlovú manipuláciu(na presné doladenie) - podložením joklov(smerovosť západ-východ),a takisto podložením paraboly(elevácia).
Po uchytení a správnom nastavení paraboly je to už len práca pre šikovného fasádnika.
Foto dodám...
predfinal
Niečo o svietení a LED...
Klasické žiarovky sú zakázané(znie to neuveriteľne,ale je to tak).Tzv. žiarivky sú toxické,svietia neprirodzene a majú dlhý nábeh(neuveriteľné v 21.storočí).Takže svietiť budeme ledkami!No dobre,kurvy kapitalistické,máte čo ste chceli.Môžte naplno zarábať a džgáť si tie svoje nenažrané krky až do konečného posratia.
Musel som si uľaviť a teraz k veci.Kúpil som nejaký vercajch(v TME) a trochu som bastlel.Môj záver je taký,že dnes(koniec 2014) predávané led žiarovky sú príliš drahé a majú slabú svietivosť.Údaje k jednotlivým typom predávaných žiaroviek sú zväčša poriadne skreslené a značne nepresné.
Napr. na žiarovke s udávanou spotrebou 10W bola nameraná skutočná spotreba 18W.Svietivosť takisto ani zďaleka nedosahovala hodnôt k porovnávanemu ekvivalentu klasickej žiarovky,či už nameranými hodnotami,alebo vizuálne(pri kúpe si vyžiadajte tmavú miestnosť,kde Vám to predajca predvedie).
Proste je to nechutná hra,v ktorej je spotrebiteľ až na poslednom mieste.To sa napokon dalo čakať,takže nič nové pod slnkom.
K dispozícií som mal aj samostatné výkonové LED_ky od rôznych výrobcov.Práca s nimi a dosiahnuté výsledky sú naopak optimistickým výhľadom k tomu,že to s tým svietením nemusí byť až také tragické.
Testoval som praktický jeden typ LED(aj keď s rôznymi parametrami a od rôznych výrobcov),tzv. COB LED.Ich fyzikalné vlastnosti(cca 13x13mm) a spôsob pripájania kontaktov je zrejmý z obrázku,teda manipulácia s nimi je dobrá,a sú vcelku odolné aj voči hrubšiemu zaobchádzaniu.
Vo všeobecnosti sú pri led dôležité dve záležitosti,ktoré treba zvládnuť-napájanie a chladenie.
Napájania sa dotknem len okrajovo,pretože je o tom na nete hafo informácií.Ledky sa napájajú tzv. prúdovým zdrojom(no nemusí to byť vždy tak),teda takým,ktorý dáva konštantný prúd.Výhody takéhoto spôsobu napájania sú zrejmé z V/A charakteristiky svetelnej diódy,kde pri malej zmene napätia(napr. jeho kolísaním) môže byť nárast prúdu enormný,až deštruktívny.
Tip:prúdový zdroj zapájajte do siete vždy až po pripojení všetkých spotrebičov na tento zdroj(nikdy nie opačne)!Je to ako s regulovaním vodnej nádrže-je rozdiel ju zregulovať zo zatvoreného stavu(pripojené spotrebiče) a rozdiel zregulovať z úplne otverenej priepuste,vtedy Vám môže veľmi ľahko niečo urvať.
Kritickým(aspom nateraz) sa zdá byť chladenie lediek.Platí,že čím vyššia teplota,tým kratšia životnosť a menšia svietivosť.Takže stojí za to tie ledky chladiť.V samotných žiarovkách je to riešené rôzne.Tie lepšie majú telo žiarovky zároveň ako chladič,teda je to nejaký rebrovaný hliník(alebo jeho zliatiny).Šikmooký to budú riešiť skôr takým spôsobom(kua lebo liník je dľahý),že tie ledky posadia len na kus plechu,aj za cenu kratšej životnosti a menšej svietivosti samotných diód,pretože tie budú mať v celom reťazci najmenšiu hodnotu.
Tip:ideálne je prepojiť(tepelným mostom) samotnú(é) led(chladič) na telo svietidla,ktoré by malo byť(alebo jeho kostra) za týmto účelom kovové.
Teplota takýchto diód je max.85°C,merané na chladiči max.75°C.No je dobré ísť asi o hodný kus dole.
Cena komponentov na obrázku(2xdióda+zdroj) je cca 10€.Chladiče som mal z vlastných zdrojov,no je jasné,že taký chladič vyjde viac ako samotné diódy,aj keď treba podotknúť,že sa jedná o jednorázovú investíciu(v prípade zbastlenia si vlastného svietidla).
Výkon tohto svetla je 2x9Vx0,7A=cca 13W skutočných.Meraním(luxmetrom) aj pocitovo sa vyrovná min. 75W klasickej žiarovke.Myslím,že je to celkom slušná hodnota.Uvidíme,aká bude životnosť.
Teplota svetla(tzv. žlté,biele svetlo a pod.,udávané v Kelvinoch) je u led vcelku ok a dá sa,ak chcete,veľmi priblížiť ku klasike(cca 3000K).Tento parameter je daný pri výrobe a má priamy súvis s tzv. otváracím(priepustným) napätím diódy.
U led sa spomína ešte jeden parameter,ktorý stojí za zmienku-CRI.Táto hodnota by mala vypovedať o tom,ako sa Vám budú javiť farby pod týmto svetlom.Je isté,že klasike sa v tomto smere ledky nikdy nevyrovnajú.
V neposlednom rade je potrebné spomenúť to,že samotné led svetlo(vyžarovanie) je považované za škodlivé ľudskému organizmu.Toto neviem potvrdiť ani vyvrátiť,a som si takmer istý,že sa v najbližších rokoch(možno desaťročiach) pravdu nedozvieme.Iba ak vlastným oslepnutím.
Ešte niečo pre inšpiráciu:
Toto mám v kuchyni-výkon cca 18W.
Toto mám v pivnici,kde nevadí "hluk" ventilátorčeka na chladiči.Výkon spolu cca 20W(predtým 150W klasika bola na tom horšie).Inak to ofukovanie(stačia aj veľmi nízke otáčky) je poznať a teplota sa drží hodne nízko,no je jasné,že je to ďalší pazmek,ktorý sa môže dokurčiť.
Edit:
Ak som písal,že ledky sa napájajú prúdovým zdrojom,nemusí to byť celkom tak.Ak máte kvalitný(myslím tým dostatočne stabilizovaný) napäťový zdroj,dá sa použiť aj tento.Napokon led pásy sa napájajú poväčšinou týmto spôsobom.
Toto svetlo(exteriér) je napájané adaptérom k ntb-cca 17V(4A),ktorý sa nachádza v interiéri,je teda chránený proti mrazu,a celý rozvod je pod bezpečným napätím.
Diódy(zapojené paralelne) sú cca 16V(250mA),teda je potrebné doladiť predradeným rezistorom úbytok cca 1V. V tomto prípade bol R(1ohm) predradený celej skupine diód,teda celkový prúd ním tečúci je 1A.
Ten predradený rezistor je vlastne najjednoduchší spôsob prúdoveho zdroja(aj keď samozrejme bez spätnej väzby,teda ak by sa nám nejakým spôsobom zvýšilo napätie zdroja,mohlo by dôjsť k odpáleniu diód).Takisto nevýhodou takéhoto riešenia je výkonová strata na rezistore,v tomto prípade síce len 1W(keďže napätie zdroja je veľmi blízke pracovnému napätiu diód),no je potrebné na to myslieť.
Možno sa pýtate,ako som kua došiel k tým hodnotám,a že mi to tak pekne vychádzlo,všade samé jednotky.Ono mi to v tomto prípade skutočne tak cca vychádzalo.Isto sa to dá celé spočítať(ohmov zákon+nejaké korekcie a koeficienty,pretože dióda sa celkom podľa ohma rátať nedá).No najjednoduchšie je predradiť diódam potenciometer,na ňom nastaviť potrebný prúd(krátkodobo znesie potenciometer aj vyšší prúd) a potom zmerať hodnotu odporu.Od toho sa potom už dá odpichnúť.
Otec vychováva...
Pani učiteľka sa pýta žiačikov, ako by namaľovali triedu.
Prihlási sa malý Jožko a hovorí:
Túto stranu by som najebal nahnedo, kolo okien by som to najebal namodro, a na strop by som najebal sivú.
Zhrozená pani učiteľka napíše Jožkovi do žiackej knižky poznámku o tom, ako sa vyjadroval k otázke maľovania.
Doma tatko číta poznámku a vraví:
Jojo ty kokot, veď to by si mal tmavé.
Niečo o surflocku...
Surflock,v spojitosti so sharingom,je vlastnosť,ktorá umožňuje zamedziť prílišným požiadavkám na kartu.Tento algoritmus dokáže rospoznať,či je karta používaná v súlade s podmienkami providera.
Po minuloročnom fiasku(kedy to skylink spustil natvrdo na celú platenú ponuku) je možné registrovať tento systém na niekoľkých platených programov tohto providera.Od onej ostudy je vlastne systém v prevádzke nepretržite,no zapnutý bol vždy len na niektorých(väčšinou na jednom) z množstva nezaujímavých programov a slúži najmä na testovanie providera(dodávateľa kód. syst.) v ostrej prevádzke.A prečo fiasko?
Problémom sú hybridy zvané ICE.Týmto kartám z toho drblo.Nešťastné na tomto systéme je to,že k zablokovaniu karty dochádza aj po resete karty,čo je vlastne súčasť celého systému,keďže ak by tomu tak nebolo,existovalo by v samotnom resete jednoduché riešenie na obídenie tohto opatrenia.Ak by blok karty nasledoval iba po prekročení parametrov surflocku,bol by provider z obliga,pretože je pri bežnom používaní takmer nemožné kartu bloknuť(iba ak dlhotrvajúcim častým prepínaním programov).
Pri surflocku dochádza k tomu,že po resete karty(teda napr. pri samotnom zapnutí prístroja) karta neodpovedá správne.Týka sa to ale len tých programov,na ktorých je tento systém aktívny.Táto aktivácia prebieha pravdepodobne v samotnej ECM ins.(možno nejaké nano,alebo podobným príznakom).Na kartu sa musí najskôr zapísať istá EMM(pravdepodobne stačí jedna validná GA_EMM,asi nejaký kľúč),až potom začne karta dekódovať aj programy s aktívnym srfl.Za normálnych okolností-irdeto karta-sa takáto EMM zapíše do minúty a noproblem.No ICE karta,najmä trochu odležaná(ktorá nešla pár dní),je z toho volaako mimo.
Možno sa to súdruhom podarí odladiť aj na tých icečkách a dočkáme sa plnohodnotného vyššieho zabezpečenia.
Karta Plustelky...
Dostala sa mi do rúk karta Plustelky-poskytovateľa platených programov pozemného vysielania.Tým spôsobom,že som si ju kúpil,pretože som bol na fešandu zvedavý.
ATR:3B 9F 21 0E 49 52 44 45 54 4F 20 41 43 53 20 56 36 2E 30 9E
CAID:0668
Inicializáciu karty som skúšal na troch platformách-pc_linux(cygwin)+rs232_phoenix,pingulux(sh4)_dm500s(ppc)_interné_čítačky-všetko s cs oscam.
Na PC je potrebné čítačku prepnúť na 6MHz,potom ok.Na pinguluxe takisto treba kartu nataktovať aspom na 5MHz-stačí ponechať oscam v defaulte.
No na dreame(geminy_2.6) problém-karta sa neinicializuje,pričom boli použité rôzne verzie oscamu.Kartu síce oscam podľa ATR rozpozná,no nevie s ňou komunikovať.Nateraz som dospel k záveru,že oscam si nastaví komunikačné parametre(napriek všemožným nastaveniam parametrov mhz,cardmhz),ktoré driver čítačky nezvláda.Určite je to ale pekná téma na ďalšie štúdium.
Ďalším krokom bude aktivácia karty,ktorá prebieha na vyžiadanie(na rozdiel napr. od skylinku,kde sa karty aktivujú automaticky po vložení do príjimača a naladení príslušného programu).Z toho možno usudzovať,že po odoslaní sms bude na kartu zaslaný aktivačný zápis(y)-pravdepodobne UA_EMM(s).Dozvieme sa,keď spustia mux4 z Krížavy...
Edit:
Takže karta facha.Testované na PC(linux,cygwin),SH4(GMTriplex).Použité novšie verzie oscamu-9600>,no je možné,že to chodí aj so staršími verziami.Nie sú potrebné žiadne špesl nastavenia(pominúc camkey),je to klasické irdeto(T14),teda trochu iné ako používa sky(T0).Proste oscamovské reader-irdeto.c je na tom veľmi dobre,klobúk dole pred jeho tvorcami.Nato,aby karta začala dekódovať,je potrebné najskôr zapísať GA_EMM(platnosť 24h?).Pre správne zobrazenie zápisov(entitlements) je potrebné do spomínaného zdrojáka dopísať:
{0x0668, 0x0006, "SVK", 946598400L},
O divej svini...
Po povodni sa na opustenom ostrove ocitnú zvieratká z lesa.Keďže na ostrove nie je čo žrať,medveď navrhne že niekoho zožerú.O tom,kto to bude,sa bude losovať.
Zakrútil teda medveď fľašou a tá ukázala na zajaca.No vtom sa ozve divá sviňa:
-zajac je môj kámoš,budeme losovať ešte raz.
Keďže divá sviňa užíva v lese autoritu,všetci súhlasia a losuje sa ešte raz.No čo čert nechcel,fľaša ukázala na divú sviňu.Zajac len lakonicky poznamenal:
-nóóó,už si dokvíkala ty sviňa!
Zdieľanie wifi cez LAN...
Ak chceme pripojiť na sieť nejaké zariadenie(napr. satelitný príjimač s LAN) a router je niekde ďaleko,môžme si pomôcť tak,že prepojíme zariadenie s PC(ntb)-na ktorom beží wifi pripojenie-sieťovým káblom.Kábel môže byť priamy(pokiaľ sa nejedná o sieťovky z čias Ferdinanda-Jozefa).
Potom stačí následovné-robené vo windows_xp:vo vlastnostiach wifi adaptéra,v záložke upresniť,povolíme zdieľanie a vyberieme to pripojenie(adaptér),pre ktoré chceme dané wifi pripojenie posúvať ďalej-v tomto prípade LAN adaptér.
Stane sa to,že na PC budeme mať na LANke akoby výstup z routra.Na PC LAN sa vytvorý virtuálne rozhranie(s NAT) s IP 192.168.0.1,so zapnutým DHCP.